Obec Lúčka leží v juhozápadnej časti Nízkych Beskýd, v dolnej časti údolia Topole na sútoku riek Topoľa, Čurlík a Čepcovský potok v nadmorskej výške okolo 200m, o rozlohe 381 ha, rovinatý až mierne zvlnený povrch chotára tvoria štvrtohorné náplavy štrkov a pieskov a vrstvy treťohorného flyšu.
Dolina Topole a jej prítokov, teda aj lúčanský majetok, bola od polovice 13. storočia majetkom chmeľoveckého zemana Germana. Jedna vetva jeho potomkov a dedičov sa v Lúčke usadila a jej názov od začiatku 15. storočia používala v prídomku. Z toho faktu je zrejmé, že miestne sídlisko jestvovalo aj v 14. storočí. Prvá zmienka o obci Lúčka je z roku 1401, keď jedna vetva potomkov a dedičov zemana Germana sa tu usadila a používala názov „Luchka“, neskoršie „de Lucka“. Z toho je zrejmé, že miestne osídlenie jestvovalo v 13. resp. 14.storočí. (Jedna z legiend hovorí, že obec dostala názov po krstnom mene Lucka, netere zemana Germana, ktorý jej daroval toto územie.) – 1786 Lucschka; r. 1808 Tapli – Lucska; r.1920 Lúčky; r.1927 Lúčka (maď. Taplilucska, Tapolylucska).
V písomnostiach z 15.-16. storočia vyskytuje sa pod názvom Lúčka. Hoci názov nezvratne dokazuje, že sídlisko vzniklo na lúčke, neprezrádza nič o čase jeho vzniku a pôvode. Na základe uvedených skutočností možno predpokladať, že sídlisko založili obyvatelia zo staršej blízkej dediny, prípadne usadlíci podľa zákupného práva okolo polovice 14. storočia . Isté je, že vzniklo v prostredí staršieho slovenského osídlenia.
Lúčka v 14. storočí patrila miestnym zemanom, ktorí tu mali kúriu. Ich potomkovia, zemania Bánovci tu bývali aj v 15.-16. storočí a boli trvalými vlastníkmi dediny. V druhej polovici 16. storočia časť Lúčky patrila aj zemanom Fejerváriovcom a mestu Prešovu.
Lúčka ležala pri ceste spojujúcej hlavné cestné trasy v smere juh – sever, tiahnuce údolím Sekčova a Tople. Zemepáni tu zriadili vináreň pre pocestných aj pre vlastných poddaných, o ktorej je správa z roku 1553.
Sedliacke domácností v roku 1427 zdanili od 21 port. Lúčka bola vtedy stredne veľkou dedinou. Neskôr väčšina sedliakov pozemky stratila a stali sa z nich želiari. Ďalšia časť sedliakov sa odsťahovala. V roku 1543, 1567 a 1588 sedliacke domácností okrem richtárovej zdanili od štyroch, dvoch a pol, resp. dvoch a štvrť porty, pričom v roku 1567 len jedna domácnosť hospodárila na celej a sedem domácností na polovičných usadlostiach. V uvedených rokoch tu žilo aj 7, 5 a 5 želiarskych domácností. Sídlisko v roku 1600 pozostávalo z desiatich obývaných poddanských domov, kúrie zemanov, krčmy a mlyna.
Z histórie je známe, že v obci existoval aj drevený kostolík, ktorý bol požiarom a povodňami zničený a tak sa rím. kat. farnosť preniesla do Kračúnoviec.
Od dvadsiatych rokov 15. storočia do konca 16. storočia sa počet poddanských domov znížil na polovicu, takže koncom 16. storočia bola Lúčka malou resp. stredne veľkou dedinou. Okrem poddaných tu bývali aj zemania.
Obec Lúčka v čase reforiem a politických zmien patrila do Župy Šarišskej do r. 1960 okresu Giraltovce, po roku 1960 do okresu Bardejov a od 1.9.1996 do okresu Svidník, kraj Prešovský.
V období od r. 1985 až do 30.6.1990 bola obec zlúčená s obcou Kračúnovce.
